Rozsiahle banské pole Baia Borsa sa nachádza približne 100 km V od Baia Mare v pohorí Munti Maramuresului. Tvoria ho ložiská stratiformných masívnych pyrit – chalkopyritových rúd s rôznymi podielmi sfaleritu a galenitu typu Smolník ( ložiská Gura Baii, Valea Colbului, Macarlau, Burloaia a Dealul Bucati ) a žilné hydrotermálne Pb – Zn – Cu ložisko Toroiaga. História ťažby rúd na tomto území spadá až do 14. storočia. Avšak najviac údajov o ťažbe sa zachovalo až z 19. storočia, kedy tu pracovalo viacero rôznych firiem. Od roku 1890 bola maďarskou ťažiarskou firmou Felsomagyarországi Bánya postavená 18 km lanovka vedúca z bane Anyes do Baia Borsa. Po znárodnení v roku 1923 vznikla na základe tejto maďarskej firmy rumunská Societatii Anonime Romane de Mine Pyrit. Do konca druhej svetovej vojny sa tu vystriedalo viacero firiem. Po vojne vznikla firma Intreprinderea Miniera Baia Borsa a v roku 1998, kedy vznikla štátna firma Remin S.A. Baia Mare, sa bane v Borsi stali jej súčasťou. Tieto masívne sulfidické rudy sa nachádzajú v metamorfovaných bridliciach, kvarcitoch s vložkami mramorov a metalyditoch. Tieto boli následne prikryté sedimentami. Hydrotermálne žilné ložisko Toroiaga tvoria treťohorné vulkanické horniny. Mineralogické zloženie stratiformných ložísk je pomerne jednoduché. Až 80% tvorí masívny pyrit, zvyšok tvorí chalkopyrit, sfalerit, galenit, pyrotín, tetraedrit a magnetit. Tieto sa koncentrujú do šošoviek aj 20m mocných. Z nerudných minerálov je najčastejší kremeň a všade prítomný sericit. Po mineralogickej resp. zberateľskej stránke sú tieto ložiská nezaujímavé. Na haldách sa najčastejšie vyskytuje jemnozrnný pyrit. Oveľa zaujímavejšie je hydrotermálne ložisko Toroiaga, ktoré bolo ťažené viacerými štôlňami. Najvýznamnejšou bola štôlňa Socolescu, ktorá sa nachádzala v nadmorskej výške 1410m. Na týchto žilách sa objavovali dutiny s peknými kryštalickými drúzami, hlavne sfaleritu, pyritu, chalkopyritu, arzenopyritu, kalcitu a kremeňa. Výskyt dutín bol ale menej častý ako na ložiskách v okolí Baia Mare ( Baia Sprie a Cavnic ). Žily mali dĺžku do 2,5km a max. mocnosť 1,5m. Od roku 2007 sú všetky bane uzatvorené a opustené. Pozostatky po ťažbe v Baia Borsa sú viditeľné na každom kroku. Tesne za obcou sú pozostatky úpravne. Cestou severne od úpravne po ľavej strane údolia sa nachádzajú haldy a štôlne bane Toroiaga v značnej nadmorskej výške, po pravej strane údolia, ktorou sme sa vybrali aj my, ide ako tak zjazdná cesta autom na ložisko Gura Baii, ktoré je vzdialené približne 5km od Baia Borsa. Vystúpali sme do výšky 1400 m.n.m , kde sa v závere údolia objavili obrovské odvaly s niekoľkými štôlňami. Smerom východne od úpravne vedie cesta údolím, na ktoré kolmo zo severu sa pripájajú doliny s ložiskami Colbu cca 2km od Baia Borsa, Burloaia cca 10km a Dealul Bucati, ktoré je v doline JV od hlavného údolia cca 10km od Baia Borsa. Pozreli sme si ložisko Colbu, kde boli zrejme za európske peniaze, urobené ukážkové protipovodňové opatrenia. Na ďalší prieskum vzdialenejších lokalít ( Burloaia a Dealul Bucati ) sme sa už neodvážili, keďže miestni vraveli, že cesta nie je zjazdná klasickým autom a pešo sa nám už nechcelo :) . Minerálov je v Borsi už len veľmi málo, všetko je už dávno preč alebo sme len jednoducho mali menej šťastia. Aj napriek tomu sme našli u jedného človeka veľký kus ( cca 15kg ) chalkopyritu s kryštálmi do 4cm z Toroiagy. Ale mali sme asi veľmi odlišné pohľady na cenu :) . Návštevou tejto lokality sme si pripísali ďalšiu čiarku do zoznamu významných lokalít Maramureša v severnom Rumunsku.