Mesto Baia Mare ( maď. Nagybánya ) patrilo už za čias Uhorska ale aj súčasného Rumunska k najdôležitejším strediskám ťažby a spracovania zlato - strieborných a polymetalických rúd. Baníctvo tu má hlbokú tradíciu avšak prvé oficiálne zmienky o dolovaní v Baia Mare pochádzajú až z 12. storočia. V roku 1329 boli udelené tomuto mestu mestské práva. Po tom nastal nebývalý rozkvet, kedy sa ťažilo najmä zlato a striebro. V 14. storočí predstavovala produkcia zlata 2500kg a striebra 10000kg ročne. Po Kremnici bola aj v Baia Mare zriadená mincovňa, ktorá bola v činnosti ešte niekoľko storočí do roku 1825. Od roku 1505 tu začal pôsobiť Ján Thurzo, ktorý tu postavil zariadenie na čerpanie banskej vody na vodný pohon. V roku 1775 tu bolo evidovaných 35 baní. Pozitívny vplyv na tunajšie baníctvo malo vymenovanie košického rodáka Gabriela Svaiczera za Vrchného banského inšpektora v Baia Mare. Udialo sa tak v roku 1818, kedy dolovanie prežívalo krízu. Jeho pôsobením sa dostalo baníctvo znova do zisku. Ťažba pokračovala s miernymi výkyvmi až do roku 2005, kedy bola odstavená posledná baňa v oblasti. Hlavnými ťažobnými centrami boli blízke obce Valea Borcutului, Valea Rosie a Dealul Crucii ( Kreuzberg ), ktoré sú dnes súčasťou mesta Baia Mare. Pravdepodobne najstaršie bane celej oblasti sa nachádzajú na Kreuzbergu ( Krížovom vrchu ). Mineralizáciu predstavujú kremenné žily s obsahom zlata a striebra a klasické polymetalické minerály sfalerit, galenit, chalkopyrit a pyrit. Žilný systém Valea Rosie tvorí niekoľko rudných žíl premenlivej mocnosti. Max. mocnosť žíl je 5 až 6m. Najdôležitejšie žily boli Calasantius, Providenta – Salvator, Laurentiu, Mihai, Nepomuc, Leopold, Martin, Susana a iné. Na žile Susana sa vyskytovalo rýdze zlato. Najzaujímavejšie minerály z tohto ložiska boli pekné kryštály kremeňa a ametystu. Sulfidy tvorili nie príliš zaujímavé kryštály. Východne od Valea Rosie sa nachádza rozsiahle zlatorudné ložisko Kreuzberg . Najdôležitejšie žily boli Hlavná žila s mocnosťou do 15m, Cioara I a II, Ratacit, Sigismund a iné. Ložisko bolo ťažené do hĺbky 600m. Najzaujímavejším a súčasne veľmi ťažko dostupným minerálom je fulopit. Práve odtiaľ bol prvýkrát opísaný. Tvorí max. 3mm kryštáliky. Bol nájdený v roku 1928 na Hlavnej žile. Je veľmi vzácny a na trhu sa objavil až v roku 1970, kedy budapeštianske múzeum uvoľnilo cca 120 kusov tohto minerálu. K vzácnejším minerálom patrí aj andorit ( XX do 5mm ), miargyrit ( XX 2mm ), bournonit a berthierit. Sfalerit, galenit a pyrit tvorili drobné kryštáliky. Pekné tu boli kremene a ametysty. Ťažba na Kreuzbergu a Valea Rosie bola ukončená v roku 1950 a vo Valea Borcutului v roku 1948. Od roku 1963 bola v prevádzke baňa Sasar, ktorá ústi v meste Baia Mare. Touto štôlňou sa ťažili spodné partie všetkých troch ložísk. Táto baňa poskytla pekné drúzy kalcitu a manganokalcitu. Z pozostatkov po baníctve je v meste možné vidieť portály odvodňovacích štôlní Cuza Voda ( Svaiczer ) na lokalite Valea Rosie a dedičnej št. Lobkowitz, ktorá odvodňovala Kreuzberg. Na všetkých troch lokalitách sa v lesoch nad mestom vyskytuje množstvo starín. Tie sa pokúsime zmapovať v našej ďalšej „ rumunskej“ činnosti. Do pozornosti dávame ešte vynikajúce mineralogické múzeum, ktoré sa tu nachádza. Zdar Boh!

Baia Mare - minerály

© 2014 by PreshowMinerals.

 

 

Design by LKP

Kontakty

Marek - timur811@gmail.com

Miloš - blahutm0@unipo.sk

This site was designed with the
.com
website builder. Create your website today.
Start Now