Svetoznáma lokalita Cavnic sa nachádza približne 30 km V od Baia Mare v pohorí Gutii. História tejto lokality spadá niekde do 6. až 7. storočia, kedy sa začalo ťažiť zlato. Prvé zmienky o ťažbe však pochádzajú až z roku 1336. V 15. storočí tu zakladali bane predovšetkým baníci z Felsobányi-Baia Sprie. 26.12.1742 sa tu narodil slávny mineralóg Ignác Born, známy tým, ktorý ako prvý na svete uskutočnil metódu získavania drahých kovov z rúd pomocou ortuti tzv. amalgamáciou, ktorá sa uskutočnila v Banskej Štiavnici. V roku 1852 navštívil Cavnic cisár Franz Jozef I. V rokoch 1928-32 sa vyťažilo 135,5 kg Au, 3 495 kg Ag, 1 060 t Pb a 67,5 t Cu. V roku 1954 bola v Cavnicu zavedená flotačná úpravňa. V roku 1993 sa ťažilo okolo 470 tisíc t rudy ročne. V súčasnosti sa pracuje na dvoch banských závodoch a to bani Ferdinand-Boldut a Ferdinand-Roata. Na ložisku Boldut je známych vyše 90 žíl, z ktorých najvýznamnejšie sú Cristofor, Gitun, Kelemen, Iosif, Gheorghe, Sfinti, Terezia, Ungar, Voievod, Elizabeta, Urban, Mihai a Paraschiva (mapa). Žily sú dlhé od 600 m do 2,5 km. Vyznačujú sa vysokou pevnosťou a hojnosťou drúzových dutín. Mocnosť sa pohybuje od 0,5 do 20 m. Zrudnenie sa vyskytuje do hĺbky 1 km, najintezívnejšie je v hĺbke 600 m. V 70-tych rokoch min. storočia bolo ložisko delené na päť vertikálnych úrovní – Varvara, Reiner, Ferdinand, horizont -150 a horizont -200.V súčasnosti sa pracuje pod horizontom – 400. Obidva bane Boldut aj Roata spája dedičná št. Ferdinand. Ruda z týchto baní sa prepravuje 11 km dlhým prekopom cez Suior do Baia Sprie. Skupina žíl Roata-Oanta je tvorená hlavnými žilami Ana, Nicolae a Beatrix na Roate, Oanta je tvorená žilami Oanta, Suzana a Danului. Dĺžka žíl sa pohybuje od 200 do 600 m s priemernou mocnosťou do 7 m. Na žilách či už bane Boldut alebo Roata sa často objavujú dutiny niekoľko metrov dlhé a 50 cm široké, vyplnené hlavne kryštálmi kremeňa. Pre zberateľov minerálov je Cavnic rajom aj keď krásne ukážky sa vyskytovali v neďalekej minulosti, teraz je ich už pomenej. Najhojnejším rudným minerálom je sfalerit,ktorý tvorí v dutinách XX do 5 cm, ďalej je to chalkopyrit s XX do 7 cm, galenit tvorí XX do 2 cm. Krásnym minerálom je tetraedrit s veľkosťou kryštálov do 4 cm. Estetické sú jeho XX na rodochrozite. Častý je aj bournonit s XX do 1 cm, vzácne sa našli aj tabuľky do 4 cm. Ďalej sú prítomné antimonit,realgár,rýdzi arzén, rumelka, auripigment. Zhruba v roku 2001 sa na bani Roata našli pekné vzorky rýdzeho zlata a v roku 2000 na bani Boldut až 1 cm veľké rozety chalkostibitu. Z minerálov jaloviny prevláda kremeň, ktorý tu tvorí nádherné drúzy s kryštálmi 10-12 cm výnimočne až 40 cm veľkými. Klasickým minerálom je rodochrozit, tvoriaci vzácne až 1 cm veľké XX, baryt s XX do 10 cm, karbonáty s XX do 10 cm, sporadicky sa vyskytuje fluorit s XX do 2 cm, výnimočne až 8 cm. Veľmi pekné kryštály tvorí sádrovec-do 80 cm, ktorý je hydrotermálneho pôvodu, sekundárne XX sú dlhé do 20 cm, laumontit s XX do 3 cm. Veľmi cenenou raritou je whewellit, ktorý tvoril až 10 cm kryštály.