Ložisko Herja sa nachádza 8 km SV od Baia Mare na južnom svahu pohoria Ignis. Z histórie ložiska sa nezachovalo veľa údajov, predpokladá sa,že privilégiá udelené mestu Baia Mare v roku 1376 sa vzťahovali aj na toto ložisko. V medzivojnovom období sa tu ťažilo olovo a striebro. V súčasnosti sa ťaží hlavne galenit, sfalerit, strieborné a zlaté rudy. Vedľajším produktom sú rudy, z ktorých sa získava antimón, bizmut, arzén a iné.V roku 1993 bola ťažobná kapacita bane 200 tisíc ton. Rudné žily sa tu nachádzajú na pomerne malom území, zhruba na ploche 1x1km. Ich počet je však dosť vysoký, spolu aj s odžilkami je ich okolo 130. Dĺžka hlavných žíl sa pohybuje od 600 do 800 m, mocnosť od niekoľko cm do 3 m. Najdôležitejšie žily sú Salan, Toti Sfintii, Clementina, Zincos, Ignatiu, Nepomuc, Terezia, Boromei a iné (mapa). Minerálne zloženie je pomerne jednoduché a to sfalerit, galenit, pyrotín, chalkopyrit, pyrit, rôzne sulfosoli a vo vrchných častiach žíl je častý aj antimonit. Z jaloviny sú to hlavne karbonáty a kremeň. Sfalerit tu tvorí pekné XX veľké okolo 2 cm ale vyskytli sa aj kryštály 5 cm veľké, galenit tvorí XX veľké do 8 cm, niektoré majú tzv. natavený vzhľad, čo je typické pre túto lokalitu. Chalkopyrit tu tvorí XX do 5 cm veľké s nerovnými a schodovitými plochami, ďalej je tu častý pyrotín, ktorý vytvára až 10 cm XX. Pomerne častý je markazit, pyrit, arzenopyrit. Krásne XX tu tvorí antimonit, ktoré bežne dosahujú 8 cm, výnimočne až 30 cm. Svetovú úroveň tu dosahuje berthierit s XX 10-15 cm veľkými, fizélyit s XX do 2 cm, semseyit s XX do 3 cm, pekné XX tvorí aj bournonit. Časté sú plstnaté rudy, ktoré boli identifikované ako jamesonit, veľmi vzácne sú až 1 cm veľké XX chalkostibitu. Kremeň tu tvorí pekné XX do 20 cm veľké, kalcit do 5 cm veľké klence, typické pre Herju sú biele alebo čierne guľovité agregáty kalcitu veľké do 10 cm. Vyhľadávaným minerálom je cronstedtit a vivianit s XX do 3 cm, ktorý sa vyskytoval v oxidačnej zóne žily Salan.