Hodruša-Hámre

Historická banícka lokalita Hodruša-Hámre sa nachádza 7km Z od Banskej Štiavnice a 5km V od Žarnovice v Štiavnických vrchoch. Hodrušský rudný revír je západným pokračovaním banskoštiavnického, s ktorým ho spája spoločná história. Vroku 1376 bola Hodruša tzv. vonkajšou ulicou Banskej Štiavnice. Novodobá Hodruša vznikla v roku 1971 zlúčením obcí Banská Hodruša a Dolné Hámre. Drahé kovy, najmä striebro a zlato, sa tu ťažili už od nepamäti. Napr. podľa údaju z roku 1640 tu podnikalo už 136 spoločností. Podobne ako v Banskej Štiavnici, aj tu bolo vybudovaných niekoľko vodných nádrží, slúžiacich na pohon banských zariadení. Dodnes sa zachovala len jedna, a to Hodrušské jazero z roku 1743. Do roku 1950 sa tu ťažilo hlavne striebro s malou prímesou zlata. V roku 1951 sa začali ťažiť medené rudy zo žily Rozália. V menšej miere sa využívali rudy olova a zinku. Toto zrudnenie bolo vyťažené do roku 1990. Začiatkom 90- tych rokov min. storočia bolo v priestore žily Rozália zistené zlatonosné zrudnenie, ktoré sa začalo od roku 1992 aj ťažiť. Jedná sa o rudnú štruktúru Svetozár. Táto sa nachádza približne 500m pod povrchom na 14. obzore bane Rozália. Žila je prevažne kremeň-karbonátová s vtrúseninami pyritu, galenitu, sfaleritu, chalkopyritu a inými rudnými minerálmi. Zlato je jemne rozptýlené a miestami sa vyskytujú jeho zhluky viditeľné aj voľným okom. Okrem žily Rozália sa tu vyskytujú ešte žily s podobným zložením ako napr. žila Ochsenkopf, Amália, Bakali, Medená a Bährenleuten (mapa). Žily sú vyvinuté prevažne v andezitoch, granodioritoch a dacitoch. Najvýznamnejšia bola však žila Rozália, na ktorej sa ťažilo už spomínané Cu zrudnenie. Je dlhá cez 1km a zrudnenie siaha do hĺbky 500m. Za banícku slávu však Hodruša vďačí striebronosným kremeň-karbonátovým žilám. Ide hlavne o žily Východná, Všechsvätých, Mikuláš, Finsterort, Brener, Schopfer, Klement a iné (mapa). Ich mocnosť kolíše od niekoľkých cm do niekoľkých m. Väčšinou sa pracovalo do hĺbky 200m pod povrchom. Najhlbšie dobývky sa nachádzali na žile Schopfer a to zhruba 450m po úklone žily. Po mineralogickej stránke je Hodruša chudobnejšia na výskyt pekných minerálov ako susedná Banská Štiavnica. Ale aj napriek tomu sa tu našli zaujímavé minerály. Na žile Rozália sa občas vyskytovali pekné drúzy chalkopyritu, galenitu a sfaleritu v kombinácii s kalcitom a kremeňom. Kremeň tvoril až 5cm kryštály. Najkrajším minerálom Hodruše je ametyst, ktorého najväčšie kryštály sa našli v roku 1967 na 10. obzore bane Rozália. Mali dĺžku až 17cm. Pekné ametysty sa vyskytovali aj na žilách Finsterort a Schopfer. Zaujímavým minerálom je hodrušit, ktorý tu bol prvýkrát na svete opísaný zo žily Rozália. Tvorí kryštáliky do 5mm veľké oceľovo šedej farby. V minulosti sa vyskytovali na striebronosných žilách pekné kryštály stefanitu, pyrargyritu, polybázitu , proustitu, barytu a inezitu. V štôlni Všechsvätých sa našli nádherné kríčkovité agregáty aragonitu. V okolí obce sa vyskytuje pomerne veľké množstvo starých banských diel a taktiež je možné sfárať do štôlne Všechsvätých, z ktorej bol urobený skanzen. Ak zavítate do Banskej Štiavnice, určite sa oplatí pozrieť aj blízku obec Hodruša-Hámre