Kremnica

Kremnica, ktorá patrila v minulosti medzi najvýznamnejšie banské mestá Uhorska, čo sa týka ťažby zlata, sa nachádza v centrálnej časti Kremnických vrchov približne 20km SV od Žiaru nad Hronom. Začiatky ťažby zlata sú nejasné ale dá sa povedať, že banské práce tu prebiehali už okolo roku 1000. Nasvedčuje tomu nález banského dreva v Šturci, ktorého vek pomocou uhlíkovej metódy bol stanovený približne do roku 1050. Drevo sa našlo v hĺbke 75m pod povrchom, takže banské práce sa museli realizovať už pred rokom 1000. Ale až v roku 1328 dostala Kremnica od kráľa Karola Róberta mestské, banícke a mincovné výsady. V tom istom roku vznikla aj mincovňa, v ktorej sa už od roku 1335 razili zlaté florény, známe aj ako kremnické dukáty. Ťažba zlata v tomto období dosahovala už značný rozsah a podľa niektorých údajov sa tu ročne vyťažilo do 1000kg zlata a do 10000kg striebra. V 14. storočí sa ťažilo vyše 250kg zlata ročne. V roku 1442 tu bolo 40 mlynov na rudu a 12 hút. Najväčšou prekážkou v ťažbe a jej smerovanie do väčších hĺbok bola spodná voda. Preto sa postupne vyrazili tri dedičné odvodňovacie štôlne a to najstaršia Horná dedičná štôlňa, o ktorej je prvá písomná zmienka z roku 1385 a dosiahla max. dĺžku 4280m. V roku 1519 sa začala raziť druhá odvodňovacia štôlňa tzv. Hlboká dedičná odvodňovacia štôlňa a tá dosiahla max. dĺžku 7050m. Budovali sa čerpacie zariadenia, vodné kolesá s koženými vakmi. Ako posledná bola vyrazená Hlavná dedičná odvodňovacia štôlňa, ktorá sa razila v rokoch 1841 až 1899 a dosiahla max. dĺžku 15481m. Počas existencie baní sa striedali obdobia prosperity a úpadku. Napr. v roku 1597 sa ťažilo na 73 pracoviskách a bane vykazovali zisk. V rokoch 1625 – 1647 sa nastolila otázka úplného zatvorenia erárnych baní. Baníci začali otvárať žily pod úrovňou Hlbokej dedičnej štôlne a roky 1677-1681 boli mimoriadne úspešné. Po odskúšaní razenia strelným prachom v B. Štiavnici roku 1627, sa táto metóda rýchlo udomácnila aj v Kremnici. Začali sa tak ťažiť aj žily s nižším obsahom zlata. V roku 1739 dosahovali bane vyššie zisky vďaka zavedeniu do prevádzky piatich nových čerpadiel. Obsah zlata v rude v tomto období bol nízky, iba 3g/t. Straty pri jej úprave dosahovali až 40%. Preto sa zaviedli nové technológie úpravy. Význam Kremnice v Uhorsku bol zjavný a preto v roku 1751 navštívil Kremnicu František I. a v roku 1764 princ Leopold a cisár Jozef II. V tomto období bolo v prevádzke 11 šachiet, 7 banských závodov, 15 stúp s 264 tĺkmi a 9 splavov. Za rok sa vyťažilo vyše 40kg zlata a 545 kg striebra. V 19. storočí prosperita baní kolísala a dokonca v prvej polovici bola vykazovaná strata. V rokoch 1894-1955 sa vyťažilo 3392 kg zlata a 6113 kg striebra. Prevádzky sa začali postupne likvidovať a ťažba sa presúvala do najbohatších úsekov ložiska. V 60-tych rokoch klesla cena zlata na historické minimá a tak ťažba bola v roku 1970 zastavená. V rokoch 1970-1972 sa ťažili antimónové rudy na Šturci. Jej ukončením zanikla vyše tisícročná ťažba v Kremnici. Ložisko tvorí vyše 120 žíl zoskupených do štyroch žilných systémov. Najvýznamnejšie sú prvé dva systémy. Prvý je značne rozsiahly a tvoria ho najznámejšie žily Schrämen, Hlavná, Schindler a Kirchberg. Smerná dĺžka systému je 6,5 km a šírka do 300m. Vertikálny rozsah žíl je vyše 1000m. Tieto žily dosahujú až niekoľko km dĺžky a nie sú výnimkou aj 20-30m mocnosti. Asi najväčšia mocnosť spolu s odžilkami je v oblasti Šturca na žile Schrämen a to okolo 100m. Mineralizácia je pomerne jednoduchá a tvorí ju hlavne kremeň s jemne rozptýleným neviditeľným zlatom. Priemerný obsah zlata v žilovine je od 1g/t do 3g/t. Ale našli sa aj vyššie akumulácie 30-40g/t. V menšom rozsahu sa tu vyskytujú aj strieborné minerály ako pyrargyrit, stefanit a polybázit. Chudobne sú zastúpené polymetalické rudy. Častejšie sa vyskytuje pyrit a markazit. V podloží žily Schrämen sa vo väčších koncentráciách vyskytoval antimonit. Z nerudných minerálov okrem kremeňa sa vyskytuje často chalcedón, v menšej miere baryt, kalcit, dolomit, sádrovec a iné. Na žilách druhého systému sa často vyskytovali vzorky viditeľného zlata, ktoré sú ozdobou viacerých múzeí a zbierok. Tieto sa nachádzajú priamo pod mestom a spravidla dosahujú menšie mocnosti a dĺžky ako žily prvého systému. Avšak Kremnicu preslávili hlavne krásne drúzy antimonitových kryštálov nasadaných na kryštáloch kremeňa. Tieto sa vyskytovali na jame Ferdinand a dosahovali dĺžku až 10cm. Pekné antimonity sa vyskytovali aj v štôlňach Václav na Šturci. Zaujímavé boli aj drúzy kremeňa. Asi najväčšia drúza kremeňa bola nájdená v roku 1962 na žile Krížna. Drúza mala rozmery 5x1,2x0,6m. Kryštály dosahovali max. 8cm. V minulosti sa vyskytovali aj pekné drúzy barytu, ametystu, kalcitu a sádrovca. V súčasnosti je zber minerálov v Kremnici značne obmedzený a skoro až nemožný. Ale aj napriek tomu sa oplatí vidieť toto historické mesto. Nedávno bol sprístupnený banský skanzen na štôlni Andrej a vzniklo tu niekoľko náučných chodníkov.

© 2014 by PreshowMinerals.

 

 

Design by LKP

Kontakty

Marek - timur811@gmail.com

Miloš - blahutm0@unipo.sk

This site was designed with the
.com
website builder. Create your website today.
Start Now