Ložisko Pb-Zn-Cu

Polymetalické Pb-Zn-Cu žily s antimonitom a rumelkou sa nachádzajú na konci obce Zlatá Baňa. Rudný ťah prebieha približne 700m vľavo od cesty vedúcej do Červenice. Dĺžka tohto pásma nepresahuje 3km. Toto pásmo je zložené z viacerých krátkych žíl, ktoré boli predmetom prieskumu už v minulosti (foto). Mocnosti sú pomerne malé max. 2m, obyčajne však pod 1m. Ako sme už spomínali, už starci sa zaujímali o tieto žily, hlavne kvôli obsahu zlata. Tieto práce sa razili tesne pod povrchom, zhruba 100m pod úroveň terénu. Hlavným problémom bolo odvodňovanie. V súčasnosti je veľmi obtiažne identifikovať a lokalizovať tieto práce na povrchu. Novodobý prieskum sa realizoval v 70-tych a trval do začiatku 90-tych rokov min. storočia. Začínalo sa vrtným prieskumom. Bolo vyvŕtaných okolo 100km vrtov a podľa ich výsledkov sa v roku 1983 začal aj banský prieskum. Na lokalite boli vyrazené tri štôlne, a to štôlňaJ.A.Gemerka, štôlňa č.3 a štôlňa Mária. Celkovo bolo vyrazených cez 4km horizontálnych a cez 200m vertikálnych ban. diel (mapa). Prieskum sa sústredil na smerno-sledné rozfáranie ložiska, to znamená, že sledné chodby sa razili priamo po žilách, čo pre zberateľa vôbec nie je na zahodenie. Už v začiatkoch razenia sa začali objavovať zaujímavé vzorky. Boli to pekné kryštály sfaleritu, pyritu, chalkopyritu, na ktoré nasadali kryštály bournonitu do 1cm veľké. Bolo to v metráži 85m v úvodnom prekope št. Mária. Z tejto štôlne to boli prvé a posledné pekné vzorky. Zhruba o 40m nižšie sa razila št. Gemerka, ktorá bola bohatšia na výskyt minerálov ako št. Mária. Bola samozrejme aj najviac rozfáraná. Asi najkvalitnejšie vzorky, čo táto štôlňa poskytla, boli čierne kryštály sfaleritu do 5cm veľké. Bolo to hniezdo masívneho sfaleritu na pravom boku slednej 14, ktoré obsahovalo pukliny vyplnené kryštálmi sfaleritu, chalkopyritu a bournonitu. Niektoré kryštály mali pestré nábehové farby a svojou krásou sa vyrovnávajú sfaleritom z lokality Herja v Rumunsku. V tej istej chodbe boli nájdené aj pekné markazity, pyrity s veľkosťou kryštálov do 2cm a chalkopyrity do 3cm veľké. Sporadicky sa vyskytli pekné drúzy kremeňa, antimonitu a galenitu. Pomerne časté boli drúzy kalcitu a dolomitu. Ako zaujímavosť sa vyskytla jedna vzorka viditeľného zlata na kalcite, ktorá pochádzala z prekopu P6 a šupinky molybdenitu v bielej rozpadavej hornine v slednej 10. V prekope P4 boli nafárané staré banské práce zo 17. storočia. Ešte v závere smernej Sm3 boli nafárané pukliny s markazitom a rumelkou a o pár metrov ďalej to boli dutiny so sfaleritom a galenitom. Z tohto miesta pochádza najviac kryštalovaných vzoriek. Štôlňa č.3 sa začala raziť ako posledná ale vzorky, ktoré sa v nej nafárali sú ozdobou niektorých zbierok. V slednej 1 v metráži 80m sa našli krásne vzorky berthieritu, antimonitu, boulangeritu, rumelky a rýdzeho arzénu. Na žilu bol v tomto mieste zaústený komín K6. Berthierit s dĺžkou trsov 10cm sa vyskytoval hlavne v strednej časti tejto štruktúry. V roku 1990 sa v tej istej chodbe v metráži 320m nafárali silne silicifikované horniny a v ich dutinách krásne drúzy antimonitu s veľkosťou kryštálov do 15cm. V tomto mieste bol zistený aj metastibnit, ktorého výskyt je jediný na Slovensku. Vzorky z tejto štôlne sú neprístupné, štôlňa je nadobro zlikvidovaná (foto). Na haldách je nádej nálezov lepších vzoriek vysoko otázna, haldy sú splanírované a súčasne v nich prebieha zvetrávací proces, ktorý takýmto nálezom bráni