Ľubietová

V minulosti významné ložisko medi a jedno zo siedmych slobodných kráľovských banských miest Ľubietová ( Libethen ) sa nachádza približne 15km V od Banskej Bystrice v najzápadnejšej časti Slovenského Rudohoria vo Veporských vrchoch. Do chotára obce z časti zasahujú aj vulkanity Poľany. Hydrotermálna Cu mineralizácia je vyvinutá v okolí obce na troch miestach a to Podlipa, Svätoduška a Kolba. Prvá písomná zmienka o baníckej činnosti pochádza z roku 1340. Najväčší rozkvet dosiahla Ľubietová v 15. a 16. storočí. V 18. storočí začala prevládať ťažba železných rúd hlavne v oblasti Troch Vôd a Jamešnej. Definitívne sa bane v Ľubietovej zatvorili v roku 1863. Najvýznamnejšie ložisko Cu rúd v oblasti ( Podlipa ) sa nachádza na konci obce v miestnej časti Podlipa, na južnom úbočí vrchu Vysoká ( 995,5m ). Ložisko bolo rozfárané 18 štôlňami vo výškovom rozmedzí 570 – 700m. Nachádzajú sa tu mohutné odvaly. Ďalšie haldy sú západne od háld na Podlipe v zalesnenom teréne Vysokej v oblasti štôlní Reiner a Ladislav. Lokalita je zaujímavá hlavne z mineralogického hľadiska. Vyskytujú sa tu pekné ukážky sekundárnych Cu minerálov. Najzaujímavejší je libethenit, ktorý tu bol prvýkrát na svete opísaný, a to v roku 1823 nemeckým mineralógom Breithauptom. Vytvára tu tmavozelené bipyramidálne XX bežne do veľkosti 3mm, max. do 8mm. Často sa tu objavuje aj pseudomalachit, ktorý tvorí povlaky, kôry a pologuľovité agregáty smaragdovozelenej farby. Vzácnejšia je jeho modrá odroda lunnit. Na haldách št. Reiner boli objavené aj jeho ďalšie dve modifikácie reichenbachit a ludjibait. Taktiež tu bol opísaný aj nový minerál mrázekit, ktorý tu tvorí ihličkovité XX modrej farby max. do veľkosti 5mm. Z ďalších minerálov sú zaujímavé až 2cm veľké ihličkovité XX malachitu, drobné XX brochantitu, kyanotrichitu a zriedkavo sa v dutinách kremeňa vyskytuje aj rýdza meď. Pekné sú aj malé XX langitu, ktoré sa dajú zbierať v tzv. štôlni „ Langitka“ . Ďalšia významná lokalita s výskytom sekundárnych Cu minerálov je Svätoduška, ktorá sa nachádza zhruba 5km V od ložiska Podlipa. Najkvalitnejším minerálom Svätodušky je euchroit, ktorý bol taktiež prvýkrát na svete opísaný spolu s libethenitom Breithauptom v roku 1823. Tvorí XX smaragdovozelenej farby veľkosti max. 3cm. Ďalšími zaujímavými minerálmi sú olivenit, klinoklas, brochantit, tirolit a novšie boli opísané cornubit, antlerit, parnauit, chalkoalumit a shattuckit. Asi 1,5km V od Svätodušky sa nachádza neveľké ložisko Kolba. Okrem medi sa tu ťažili rudy kobaltu, niklu a striebra. Po mineralogickej stránke nie je lokalita až tak príťažlivá ako Podlipa a Svätoduška. Okrem bežných sekundárnych Cu minerálov je prítomný aj práškovitý erytrín. Náš prvý kontakt s Ľubietovou bol v roku 1994. Od tohto roku sme navštívili túto lokalitu niekoľko krát. Venovali sme sa výlučne Podlipe. V horných častiach háld na Podlipe sme hľadali libethenity so striedavými úspechmi. Lepšie to vyzeralo na halde št. Reiner, kde sme aj niekoľko krát stanovali. Raz okolo nás v jeden podvečer prechádzal aj medveď. No nebol to dvakrát príjemný zážitok, hlavne keď zreval. Momentálne sa tejto lokalite už nevenujeme. Sú to pre nás už len také príjemné spomienky a niektoré fotky majú až recesistický nádych. Ale ešte aj teraz sa dajú zbierať minerály v Ľubietovej, hlavne libethenit, pseudomalachit, malachit ( haldy št. Reiner) a langit už v spomínanej „ Langitke“, ktorá sa nachádza v spodnej časti háld na Podlipe, haldy na Svätoduške sú dosť prehľadané zberateľmi. Oplatí sa prísť a pozrieť si túto historickú banskú lokalitu.