Ložisko Razoare sa nachádza približne 28 km JV od Baia Mare. Je úplne odlišné od ložísk, ktoré sa vyskytujú v okolí Baia Mare, pretože sa nejedná o klasické hydrotermálne polymetalické ložisko v neovulkanitoch. Jedná sa o regionálne metamorfované ložisko Fe – Mn rúd v pohorí Preluca. Okolie rudných telies je budované svormi, pararulami a kvarcitmi. Často sa tu vyskytujú metamorfované pegmatity. Rudné telesá dosahujú dĺžku až 3km a vrchné časti boli ťažené povrchovým lomom. Spodné časti sprístupnila jama, ktorá dosiahla hĺbku 360m. Vrchné časti obsahujú viac železa, ktorého s hĺbkou ubúda a naopak pribúdajú koncentrácie mangánu. Ruda je masívna a vyskytuje sa v šošovkách do 60m mocných. Zloženie šošoviek je pomerne pestré a vyskytuje sa tu približne 60 minerálnych druhov. Najčastejším minerálom ložiska je Mn fayalit a tefroit. Ďalej sa tu vo väčšej miere vyskytujú dannemorit, pyroxmangit, rodochrozit, rodonit, magnetit, jakobsit, pyrofanit, Mn humity ( sonolit, alleghanyit, leukofenicit a jerrygibbsit ) a množstvo ďalších. Výskyt pekných esteticky zaujímavých kryštálov je veľmi zriedkavý, skôr by si prišli na svoje zberatelia zbierajúci „systém“. Až na pár výnimiek všetky tunajšie minerály tvoria kusové masy. Boli odtiaľ opísané 4cm veľké kryštály pyritu a 6cm kryštály pyroxmangitu. Ostatné minerály sa vyskytujú v zhlukoch od 1mm po niekoľko cm. Zaujímavé sú 15cm dlhé agregáty zelenošedého dannemoritu. V spodných častiach ložiska sa vyskytovali až 1m mocné polohy čistého rodochrozitu. Vo vrchnejších polohách sa vyskytovali sekundárne minerály Mn pyroluzit a manganit s veľkosťou kryštálov do 1cm. Zaujímavé minerály sa vyskytujú v početných pegmatitových telesách v okolí ložiska. Najzaujímavejšie boli skoryly s veľkosťou kryštálov do 10cm a zelené apatity s kryštálmi do 6cm. Ložisko Razoare bolo využívané už v 18. storočí približne od roku 1740, kedy sa tu zhutňovalo železo. Novodobá ťažba bola obnovená v roku 1979, kedy sa začala ťažba v povrchovom lome. Neskôr bola vyhĺbená už spomínaná jama. Ťažba tu skončila útlmom rumunského baníctva v roku 2007. Pri našej návšteve v roku 2012 už po šachte nebolo ani stopy, ostali len haldy hlušiny, chátrajúce objekty a lomy, v ktorých je zber tunajších minerálov možný avšak nie je jednoduché ich určiť priamo na mieste.