Zlatonosné ložisko Valea Borcutului sa nachádza na východnej strane mesta Baia Mare, ktorého je v podstate súčasťou. V minulosti bolo Valea Borcutului ( Údolie minerálnych vôd ) spolu s blízkymi lokalitami Valea Rosie ( Ružové údolie ) a Dealul Crucii ( Krížový vrch ) hlavným strediskom ťažby zlata v okolí Baia Mare. Ložisko tvorí pomerne veľký počet rudných žíl ( viac ako 75 ), na 11 prebiehala ťažba. Lokalita sa delí na štyri samostatné ložiská ( Sofia, Wilhelm, Aurum a Borzas ). Ložisko Sofia bolo znovuotvorené v roku 1936, kedy vznikla rumunsko-maďarská spoločnosť Petrosani. V roku 1945 bolo na ložisku evidovaných 250 000 t Au rúd s priemerným obsahom 3,6 g/t. Avšak v roku 1948 bola ťažba vo Valea Borcutului zastavená. Po rozsiahlom geologickom prieskume bol v roku 1963 otvorený nový závod Sasar, ktorého najvyšší ťažobný výkon bol v roku 1993 a to 315 000 t Au rudy. Ťažil sa hlavne zlatonosný žilník Borzas. Banícka činnosť bola ukončená v roku 2005. Na lokalite sa rozlišujú tri skupiny rudných žíl a to východná ( žily Ioan, Alexandru, Anton, Sofia II-IX ), stredná ( Sofia X-XXVI ) a západná ( Tigler a Speranta ). Sú dlhé 600 až 800m s max. mocnosťou 2m. Zasahujú do hĺbky až 800m. Hlavnú výplň žíl tvorí kremeň, chalcedón a karbonáty. V nich sú rozptýlené sulfosoli Ag ( pyrargyrit, proustit, stefanit, polybázit ), tetraedrit, jamesonit. Častý je pyrit, sfalerit, galenit, chalkopyrit, pyrotín a markazit. Zlato sa na žilách vyskytuje ako voľné ale najčastejšie je viazané na sulfidy ( sfalerit, pyrit ) a sulfosoli. Najkrajšími minerálom lokality je kremeň a jeho odrody ( krištáľ a ametyst ). Vyskytli sa tu aj pekné drúzy kalcitu ( múzeum v Baia Mare ). Sulfidy tu tvoria zriedkavo pekné kryštály.