Baia de Aries

Lokalita Baia de Aries sa nachádza najsevernejšie tzv. zlatého štvoruholníka približne 20km SV od Campeni. Maďarsky sa nazývala Offenbánya a nemecky Offenburg. Počiatky ťažby zlatých rúd siahajú až do rímskych čias ale prvé písomné záznamy pochádzajú až z roku 1325. Ložiská boli striedavo ťažené ale hlavná časť ťažby spadá až do roku 1782, kedy sa začali vo veľkom využívať zlatonosné žily s teluridmi. Geologická stavba ložiska predstavuje prekambrické kryštalinikum ( svory, ruly, amfibolity, kvarcity ), kryštalické vápence a žuly. V bezprostrednom okolí kryštalinika došlo k výlevom vulkanitov najmä andezitov a dacitov. Na tieto vulkanity je viazaná celá zlatonosná mineralizácia. Najdôležitejšie telesá andezitov predstavuje teleso Afinis, Ambru a Valea Lacului. Na štruktúru Afinis sa viaže väčšina 

zlatonosných žíl. Na lokalite sa vyskytujú dva typy mineralizácií a to hydrotermálna a Pb – Zn metasomatická. Hydrotermálna predstavuje tri typy a to žily so zlatonosným arzenopyritom, žily s teluridmi a rýdzim zlatom a žily so zlatonosným pyritom a markazitom. Špeciálnym prípadom sú zrudnené brekciovité trubky, ktoré majú rozmery cca 6m na šírku a ich vertikálny dosah sa pohybuje do 150m pod povrchom. Najdôležitejšie telesá tohto druhu sú teleso č.2 ( Combinat ), č.1 ( Concordia ), č.5, Franz, č.6 a iné. Mineralizácia pozostáva z kremeňa, chalcedónu jemne impregnované pyritom a zlatonosným arzenopyritom. Priemerné obsahy zlata v žilovine dosahujú 13g/t.Vyskytuje sa aj rýdze zlato v podobe 

impregnácií, hniezd a žiliek. Najdôležitejšie žily so zlatonosným arzenopyritom sú Anna, Gheorghe, Ecaterina, Laurentiu, Ion 6, Noroc Nesperat ( Neočakávané šťastie ), Carolina, Mihai, Stefania a iné. Dĺžka týchto žíl nepresahuje smerne 300m a ich mocnosť sa pohybuje do 1m. Mineralizáciu tvorí šedý kremeň, kalcit, rodochrozit, sulfidy najmä pyrit, arzenopyrit, sfalerit, galenit, chalkopyrit a rýdze zlato. Žily s teluridmi a rýdzim zlatom majú trochu menšie rozmery ako predchádzajúci typ. Ich smerná dĺžka nepresahuje 150m a mocnosť dosahuje 30cm. Najdôležitejšie žily sú Goldkluft, Silberkluft, Neuerkluft, Caroly, Sylvanit, Kiesskluft a Antoniu. Mineralizáciu tvorí pyrit, sylvanit, nagyagit, altait, rýdze zlato, pyrargyrit, stefanit, akantit a klasické Pb – Zn – Cu polymetály. Žilovinu tvorí kremeň, rodochrozit, kalcit a baryt. Poslednú skupinu žíl so zlatonosným pyritom a markazitom tvorí 

žilná štruktúra Andrei. Obsahy zlata sú nižšie ako u dvoch predchádzajúcich typov. Metasomatické Pb – Zn telesá sa vyskytujú na styku andezitov a mramorov v doline Valea Lacului. Najdôležitejšie telesá predstavujú šošovky Antoniu, Nicolae, Quartzstock, Bleistock a iné. V týchto telesách sa vyskytujú pekné drúzy sfaleritu, pyritu, galenitu a chalkopyritu. Najvýznamnejším minerálom ložiska je sylvanit, ktorý tu bol na svete prvýkrát opísaný. Analyzoval ho Klaproth v roku 1798. Nachádzal sa najmä v štôlňach Barbara a Francisci. Tvorí až 5cm veľké kryštály. Na žile Sylvanit tvoril monominerálne agregáty v kremeni a baryte. Zaujímavým zbierkovým materiálom je kremeň, ktorý tu tvoril kryštály do 20cm 

veľké a baryt s kryštálmi do 5cm. Je to veľmi pekná lokalita, na ktorej sa našli pozostatky po rímskej ťažbe ako aj stredoveké kresanice. Všetky sa nachádzajú na pomerne malom území. Vplyvom ťažby zrudnených brekciovitých trubiek resp. štokov, vznikli na povrchu rozsiahle prepadliny, ktoré vyzerajú ako povrchové dobývky ale vytvorili sa prepadnutím starých chodieb.

 

Noroc Bun alebo Zdar Boh priatelia.

Baia de Aries - minerály