Lokalita Baita Bihorului ( Rézbánya ) sa nachádza približne 50km SZ od mestečka Brad v pohorí Bihor. Jedná sa o starú banícku lokalitu s výskytom mnohých zaujímavých minerálov. Najstaršie zmienky pochádzajú z druhej polovice 13. storočia, kedy Rézbánya bola rozvinutým banským mestečkom a strediskom ťažby drahých kovov, najmä striebra v tejto oblasti. Striedali sa obdobia prosperity a úpadku. Na prerušenie ťažby mala veľký vplyv expanzia osmanskej ríše na Balkáne. V roku 1868 navštívil lokalitu známy český geológ František Pošepný, ktorý bol poverený vykonať geologický prieskum v oblasti. Vo svojich poznatkoch uvádza, že na ložisku prevládali bohaté Ag rudy ( argentit ), ktorého drúzy vážili aj niekoľko kg. Najväčšie obsahy Ag dosahovali 12 až 20 kg na tonu a 3 gramy zlata na každý kilogram striebra. Rudný obvod je pomerne rozsiahly a delí sa na päť hlavných častí ( Valea Baii, Baita Sat, Sighistel, Izvorul Crisului Negru a Valea Seaca ). Rozloha sektoru je približne 10x8km. Donedávna boli v činnosti dve bane ( Molibden a Plai ). Molibden bol vybudovaný v druhej polovici 20. storočia ako moderný kombinát na spracovanie komplexnej Mo – Bi rudy s doprovodnými zložkami Cu, Pb, Zn, Au, Ag a W. Baňa Plai ťažila uranové rudy. Ťažba na bani Plai bola ukončená pred pár rokmi ( 2007 ). Na ložisku uránu bolo vyrazených vyše 100 km banských diel. Geologickú stavbu ložiska tvoria vulkanoklastiká, karbonáty ( mramor ). Vyskytuje sa tu banatitový plutón granitovo – dioritového zloženia. Je tu pomerne vo veľkej miere vyvinutý sedimentárny komplex tzv. bihorský autochton, ktorý je tvorený hlavne kriedovými vápencami. Uránová mineralizácia sa nachádza v permských fylitoch, pieskovcoch a ryolitoch jednotky Arieseni. Nositeľom uránu je uraninit a uránové černe. Doprovodnými minerálmi sú azenidy niklu a kobaltu v hniezdach aj niekoľko dm veľkých. Zistený bol nikelín, gersdorffit, kobaltin, skutterudit a siegenit. Vyskytli sa aj sulfidy Fe a Cu, najmä chalkopyrit. Na styku karbonátov a banatitového plutónu sú bohato vyvinuté skarny, ktoré sú hlavným nositeľom rudnej mineralizácie ( hlavne Bi – Mo ). Bohaté ale dnes už vyťažené boli metasomatické telesá Pb - Zn - Cu - Ag rúd vo vápencoch ( teleso Reichenstein ). Momentálne je v ťažbe len baňa Molibden v sektore Izvorul Crisului Negru. Ťažené sú bohaté polohy skarnov . Najväčšie zastúpenie majú vápenaté a horečnaté skarny. Ložisko je otvorené do hĺbky 500m. Počet minerálnych druhov dosiahol 150, z toho len 100 sa vyskytuje v skarnoch. Je to typová lokalita pre štyri minerály ( szaibélyit, kotoit, paděrait a makovickýit ). Bol tu nájdený aj nový minerál, ktorý dostal pomenovanie po maďarskom názve obce rezbányit. Neskorším výskumom sa zistilo, že išlo o zmes hammaritu, pekoitu a paděraitu. Vyskytuje sa tu značné množstvo minerálov Bi ( bizmutinit, emplektit, wittichenit, cosalit, galenobizmutit, tetradymit, aikinit, bursait, hodrušit, kuprobizmutit a ďalšie ). Najhojnejším minerálom skarnov ja wollastonit, granáty, vezuvián a kalcit. Ďalej v menšej miere je prítomný kremeň, diopsid, flogopit, epidot, zeolity a ďalšie. Metasomatické telesá obsahovali hlavne galenit, sfalerit, chalkopyrit, pyrit a Ag minerály. Zaujímavé minerály sa vyskytovali v oxidačnej zóne ložiska ( dioptas, ceruzit, wulfenit, linarit XX do 1cm, malachit, leadhillit a pseudomalachit ). Navštívili sme sektor Baita Sat, kde sa nachádza pár zavalených štôlní. Potom sme sa presunuli na vrátnicu bane Molibden, kde nás samozrejme strážnik nepustil a odporučil nám blízku baňa Plai, kde sa už neťaží, ale ani tam nás strážnik nepustil, posielal nás za generalitou do mestečka Stei a to nemalo žiadny význam. Vedení mapkou sme vystúpali nad obec, kde sa v sektore Izvorul Crisului Negru vyskytuje najviac starín. V neprehľadnom horskom teréne sme sa nechtiac dostali nad baňu Molibden, kde v údolí smerom od vrátnice je v činnosti niekoľko štôlní a v závere doliny je činný aj kameňolom na mramor. Cesta, po ktorej chodili nákladné autá je úplne biela od mramorového prachu, tak sme to riskli a z lesa vybehli na druhú stranu doliny, kde boli pomerne veľké haldy. Ako tak kráčame po tej bielej ceste, počujeme ako sa zhora valí nákladné auto. Neostávalo nám nič iné ako skočiť z cesty cez kalovod rovno do žihľavy a dúfať, že si nás nikto nevšimne. Auto prefrčalo a my sme zdokumentovali pár štôlní a radšej rýchlo vypadli. Každú chvíľu niečo hrozilo, že sa z bane niečo vyrúti. Každopádne sa na lokalitu isto vrátime aby sme získali nejaké minerály, keďže teraz sme žiadne nenašli. Odchytiť nejakých baníkov po šichte príp. geológa by nemal byť problém. Zdar Boh! Noroc bun!