Lokalitu Brad tvorí niekoľko ložísk, ktoré sa nachádzajú približne 5 až 8km JV od mesta. Jedná sa o lokality Dealul Fetii, Musariu Veche, Musariu Nou, Bradisor, Ruda – Barza, Valea Morii Veche, Valea Morii Nou a Valea Arsului. Ťažba zlata na týchto ložiskách prebiehala už od rímskych dôb. V tunajších baniach sa o rímskom dolovaní našlo niekoľko pamiatok a ručne razených chodieb ( napr. štôlňa Treptele Romane ). Unikátny bol nález vodného kolesa. Zo stredoveku sa veľa informácií nedochovalo, objavujú sa až z 18. storočia, kedy v roku 1791 bola založená banská spoločnosť Rudaer XII Apostel ( Rudarská spoločnosť dvanástich apoštolov ). Táto spoločnosť pohltila jednotlivé banské podiely a od roku 1899 sa stala jediným banským podnikom v okolí. V tomto čase to bola najvýnosnejšia baňa na zlato v celej Európe. Na konci 19. storočia existovalo v okolí Bradu 1789 banských diel. V 80 tych rokoch 19. storočia sa mesačne vyťažilo 60 kg zlata. Na začiatku 20. storočia to bolo už 180 kg mesačne. Najvýnosnejšie bane boli bane v Musariu a štôlňa XII apoštolov ( Ruda – Barza ). V okolí Bradu sa nachádza veľký počet rudných žíl, ktoré majú pomerne jednoduché mineralogické zloženie. Hlavnou výplňou je kremeň a karbonáty, do ktorých zarastajú sulfidy ( pyrit, sfalerit, markazit ) a v oveľa menšej miere galenit a chalkopyrit. Charakteristické je tu rýdze zlato a elektrum, ktoré sa tu často vyskytuje v krásnych exemplároch ( kryštály, plechy, drôtiky ). V minulosti nebola núdza o nálezy zlata v niekoľko kg exemplároch. Napr. v štôlni Mária na ložisku Musariu sa v hĺbke 170m 6.11. 1891 na mieste križovania žíl Carpen a Clara našlo v dutine 67 kg voľného zlata. Vzorky zlata z týchto lokalít sú ozdobou všetkých významnejších múzeí. Najkrajšie pochádzajú z ložiska Musariu, kde sa vyskytovali niekoľko cm veľké plechy, krásne boli až 15mm veľké kryštály zlata z Valea Morii a ložiska Bradisor. Pekné kryštalické drúzy ostatných minerálov sa tu vyskytujú poskromnejšie a v oveľa menšej miere ako v okolí Baia Mare v Maramuresi. Za zmienku stoja pekné kryštály barytu ( Bradisor, Musariu ), kremeňa ( Valea Morii ), kalcitu ( Valea Arsului, Musariu ). Krásne sú ukážky rýdzeho arzénu z Musariu a taktiež fluoritu z rovnakej lokality. Všetky tieto minerály je možné vidieť v miestnom múzeu v Brade ( Muzeul aurului ), kde sú vystavené vzorky zlata a iných tunajších minerálov, ktoré boli zbierané už v 19. storočí Bradskou banskou spoločnosťou. Vzorky sú majetkom spoločnosti Barza, ktorá tu ťažila zlaté rudy do roku 2007, kedy bola ťažba na všetkých lokalitách zastavená. Ložiská sú otvorené hlavným ťažobným prekopom Viktor ( 1. Máj ), z ktorého sú na jednotlivé úseky razené chodby a z nich potom slepé jamy. Ložisko Musariu otvárali slepé jamy Henriette a Helena, Bradisor slepá jama Anna. Vrchné časti ložísk boli otvorené množstvom štôlní, ale tie sú už vydobyté. Celkovo je tu vyrazených vyše 700 km banských diel. Po rokoch navštevovania severu Rumunska okolia Baia Mare, kde sa vyskytovali krásne kryštalické drúzy rôznych minerálov, sme sa konečne odhodlali navštíviť svetoznámu oblasť „ zlatého štvoruholníka“ v pohorí Apuseni v Sedmohradsku. Preto štvoruholník, lebo na mape od severu na juh ( Baia de Aries, Rosia Montana, Bucium, Brad, Sacaramb a Zlatna ) tvoria oblasť pomyselného štvoruholníka. Veľmi cennou pomôckou spoznávania týchto lokalít nám bola pekná publikácia od Petra Pauliša a Martina Beneša “ Rudní ložiska a mineralogická nalezište rumunského Sedmihradska“. Najskôr nám padlo do oka okolie Bradu s množstvom banských pamiatok. Na nešťastie sa jednotlivé banské areály pomaly rozpadávajú, resp. miestni ich postupne rozoberajú. Niekde to vyzerá akoby tam spadla bomba napr. hlavný prekop celého ložiska št. Viktor ( 1. Máj, mina Barza ). Ale na niektorých lokalitách sme našli aj pekne upravené portály historických banských diel. S minerálmi je to tu dosť slabé a pri otázke, či nejaké bývalí baníci majú, sa už len usmievali. Doporučujeme navštíviť už spomínané múzeum v Brade, kde sú vystavené krásne kusy nielen zlata. Zaujímavou zastávkou v okolí bola návšteva andezitového lomu vo Valea Arsului, kde sa dajú nájsť ukážky zeolitov ( chabazit, stilbit, okenit ), apofylit, natrolit a kalcit. Zaujímavá je štôlňa Treptele Romane, ktorá sa nachádza za obcou Ruda – Brad asi 4km za obcou proti smeru potoka Ruda. Datuje sa do rímskych dôb. V tichu lesných údolí na nás dýchala história a kedysi taký čulý banícky ruch. Pre priaznivcov montanistiky je táto oblasť rajom, aj keď aj tu už prebehla „ betonárska akcia“ , kde vchody hlavných diel boli zamurované. Ale stále je možné nájsť množstvo otvorených starín. Noroc bun!