Ložisková oblasť Bucium sa nachádza neďaleko slávnej lokality Rosia Montana. Rudné pole je pomerne rozsiahle a delí sa zhruba na 5 obvodov a to Vulkój – Korábia, Botes, Tarnita, Arama a Frasiny. Ťažba ako na susednej Rosia Montane tu má hlboké korene a tie siahajú až do rímskych dôb. Najvýznamnejšie oblasti ťažby boli sektory Vulkój – Korábia a Botes. Najstaršia a dodnes prístupná štôlňa ložiska je štôlňa Peter Pavol, ktorá má rímsky profil. Nachádza sa na hore Vulkój – Korábia. V stredoveku tu prebiehala ťažba malého rozsahu. Nálezy rýdzeho zlata boli časté a v rokoch 1855 až 1885 tvorili polovicu celkovej produkcie. Obsahy zlata v rudnine dosahovali 17 g/t. Mocnosť žíl kolísala a pohybovala sa od 3 cm do 3m. Najdôležitejšie žily poľa Vulkój - Korábia sú Jeruga a Butora, v poli Botes to boli žily Jakob, Anna, Slavasania a Svätotrojičná. V poli Frasiny to boli žily Bohuluj, Szék, Bradilor

a Sperla. Obsahovali predovšetkým kremeň, karbonáty s častým kaolinitom. Z rudných minerálov sa vyskytoval najčastejšie pyrit, sfalerit , chalkopyrit, galenit a rýdze zlato. Lokalitu preslávil telurid striebra hessit, ktorý bol nájdený v poli Botes. Našiel sa v roku 1875 v štôlňach Jakob a Anna. Bol považovaný za galenit. Neskôr ho Krenner opísal a nazval ho botesit. Zistilo sa, že je totožný s hessitom, ktorý bol opísaný skôr z Rudného Altaja v Rusku. Avšak tu na tejto lokalite je najkrajší na svete. Tvoril až 8cm veľké stĺpcovité, pseudokubické kryštály. Tieto najčastejšie narastali na kremeň. Významným a veľmi pekným minerálom z poľa Botes je tetraedrit, ktorý tu tvoril až 4 cm veľké kryštály a tie najčastejšie nasadali na kremenné drúzy. Mineralogicky je zaujímavá žila Arama, kde najväčší podiel v žilovine tvoria medené minerály najmä chalkopyrit. Našli sa tu až 5 cm veľké kryštály enargitu a 10 cm kryštály pyritu. Hlavným objektom ťažby bolo však zlato. Nálezy viditeľného zlata boli časté a na krížení niektorých žíl sa našli jeho značné akumulácie. Napr. v roku 1857 sa našlo 20 kg zlata za jediný deň. V roku 1882 sa našla šošovka rozmeru 8x2m a v nej 20 kg zlata. Stopy po dolovaní sú všade naokolo. Nachádzajú sa tu početné štôlne a haldy, najmä v údolí od obce Izbita smerom na Vulkój – Korábiu a od Bucium – Poieni taktiež smerom na Vulkój – Korábiu, ktorá je prevŕtaná skrz na skrz. Na jej vrchole vychádzala žila Jeruga až na povrch. V týchto miestach sa nachádzajú povrchové dobývky. V krásnej prírode miestnych hôr sme objavili množstvo banských diel, ktoré by stáli za návštevu hlavne v poli Vulkój – Korábia. Snažili sme sa lokalizovať štôlne s výskytom hessitu na Botesi ale zatiaľ sa nám to nepodarilo, okrem pár zavalených štôlní. Snáď sa nám to podarí nabudúce, aspoň máme o dôvod viac, aby sme spoznali túto historickú oblasť ťažby zlata ešte lepšie.