Dobšiná, ako jedno z najvýznamnejších banských miest na Slovensku, sa nachádza približne 26 km SZ od Rožňavy v Slovenskom Rudohorí. Tunajšie rudné žily patria medzi najpestrejšie, čo sa týka mineralogického zloženia. Bolo tu zistených niekoľko typov mineralizácií na pomerne malom území. Boli to žily s obsahom Cu ( Gápeľ, Buchwald, Langenberg, Himmelskorn, Hirschkohlug a iné ), s obsahom Hg ( Čuntava, Zinopelkamm ), s obsahom Bi ( Hirschkohlung ) a s obsahom Ni-Co, ktoré znamenali pre Dobšinú najväčší rozmach. Tieto sa nachádzajú na viacerých miestach v okolí Dobšinej ( Zemberg, Gugl, Martini, Tešnárky a iné menšie výskyty ). Okrem týchto rudných žíl sa tu vyskytujú aj telesá metasomatických sideritov a ankeritov. A v neposlednom rade veľké, ale dnes už vyčerpané ložisko chryzotilového azbestu. Tento sa ťažil povrchovo lomom. Na konci 19. storočia boli v prevádzke povrchové lomy Altenberg, Massorter a Biengarten, kde sa ťažili metasomatické Fe – rudy. Niektoré metasomatické telesá nevychádzali na povrch. Tie boli ťažené podzemne systémom dobšinskej dedičnej štôlne ako napr. ložisko Fe Georgi, Coburg. Touto štôlňou boli nafárané aj sideritové rudné žily s Ni – Co mineralizáciou ( žila Martini a Ťešnárky ). Dobšinská dedičná štôlňa sa začala raziť v roku 1851 z údolia Steinseifen a konečnú dĺžku 1872m dosiahla v roku 1902. Dosiahla tak hranicu banského poľa Biengarten. Najväčší význam pre Dobšinú mala ťažba Ni-Co rúd, na ktorých význam poukázal Sas Johan Gottlieb Schon ešte v 18. storočí. V tomto čase bola Dobšiná najväčším producentom Ni-Co rudy v Európe. Rudné žily sa vyskytovali v dvoch najvýznamnejších revíroch a to Zemberg a Gugl. Ložisko bolo ťažené veľkým počtom banských diel (Maximilián, Karol, Fridrich, Samuel, Ján, Pavol, Jozef, Langenberg, Jóremény, Vrchná, Stredná a Spodná Terézia, Gothard a množstvo menších štôlní). Žily dosahujú max. 1500m dĺžky a ich mocnosť nepresahuje spravidla 3m. Najvýznamnejšie žily sú Severná, Hlavná a Južná ( revír Zemberg ) a žily Terézia I a Terézia II ( revír Gugl ). Vo vrchných častiach týchto žíl (pole Langenberg, Jóremény) prevládali minerály Cu ( chalkopyrit a tetraedrit ) nad minerálmi Ni-Co. Smerom do hĺbky objem Ni-Co minerálov narastal. Najrozšírenejším Ni minerálom tu bol gersdorffit, v menšej miere sa vyskytoval Ni-skutterudit aj s obsahom Co ( XX do 5cm ), nikelín ( Tešnárky a azbestový lom ), pararamelsbergit ( Tešnárky ), pomerne často sa vyskytoval chalkopyrit, arzenopyrit ( XX do 3cm, št. Amália ), pyrit, tetraedrit, siderit, ankerit, spekularit, sulfosoli Bi-Cu ( Hirschkohlung ), bizmut ( Hirschkohlung ), markazit, lollingit a iné. Z nerudných minerálov sa vyskytovali baryt, kremeň, turmalín ( skoryl ), fuchsit a sekundárne minerály Ni-Co ( annabergit a erytrit ), azurit a malachit ( Himmelskorn ), sádrovec , rôzne formy aragonitu a iné. V azbestovom lome boli nachádzané pekné vlasovité agregáty chryzotilu, kryštáliky andraditu, aragonitu a ako zvláštnosť boli nájdené zaujímavé acháty. Súčasné možnosti zberu minerálov v Dobšinej sú značne chudobné, drvivá väčšina štôlní je zavalená a pri troche šťastia sa dajú nájsť spomínané minerály v azbestovom lome. Štôlňa Karol by si zaslúžila viac pozornosti, keďže je v podstate ako jediná ako tak prístupná v revíri Zemberg s peknou kamennou výstužou, čo značí, že to bola významná odvodňovacia štôlňa. Zrekonštruovaný portál by bola taká malá symbolická pocta dobšinskému baníctvu.

Zdar Boh!