V minulosti významné ložisko železných rúd Drnava sa nachádza približne 10km V od Rožňavy na juhu Slovenského Rudohoria. Baníctvo v tejto oblasti má bohatú históriu a jeho začiatky spadajú niekde do 15. storočia. Úzko bolo prepojené s Rožňavou a Krásnohorským Podhradím. Spája sa hlavne so šľachtickým rodom Andrássyovcov. Najvýznamnejší boli Juraj a Dionýz Andrássy. Juraj dal postaviť v roku 1825 v Drnave železiareň, a tak nastal väčší rozmach ťažby v tejto oblasti. Neskôr mala v prenájme bane od Andrássyovcov Spoločnosť nájomcov drnavskej železiarne. Od roku 1900 mala bane v prenájme spoločnosť Rima. Pracovalo sa hlavne na žile Dionýz a Harast. Žila Dionýz je najvýznamnejšou žilou tejto oblasti, a svojou dĺžkou 1200m a max. mocnosťou 12m, je aj najväčšou. Hlavným rudným minerálom je siderit. Ten v dutinách vytvára zaujímavé kryštály v spoločnosti kremeňa, ktorý býva tiež pekne vykryštalizovaný. Ďalej sú prítomné minerály ako spekularit, baryt, kalcit, pyrit, chalkopyrit, ankerit, antimonit, tetraedrit a sekundárny limonit. Na žile Harast sa vyskytovali kryštáliky wolnýnu, ktoré ale novšie neboli nájdené. Žila Dionýz bola otvorená dedičnou štôlňou Dionýz dlhou 1200m. Spodné časti tejto žily boli otvorené z úrovne št. Dionýz slepou jamou, ktorá dosiahla hĺbku 150m. Potom boli ešte vyrazené dve úpadnice, čo predstavovalo úklonnú dĺžku od povrchu 300m. Banská činnosť na tejto lokalite utíchla v roku 1974. Zaujímavý je dodnes zachovaný portál dedičnej štôlne Dionýz. Avšak samotná štôlňa už toľko šťastia nemala. Je zatopená a zavalená a pred samotným portálom je riadny bahenný kúpeľ ( stav v r. 2009 ). Avšak sú snahy túto štôlňu vyčistiť a portál zrekonštruovať. Tak nech sa tento chvályhodný zámer dotyčným ľuďom vydarí. Vo vrchnej časti tejto žily bolo nájdených našim kamarátom pár vzoriek sideritu a kremeňa, ktoré sú aj v tejto galérii nafotené. Bola to žiaľ iba jedna dutina a už nebola nájdená žiadna iná. Zdar Boh!