Po opálovom baníctve je rozsahom banských prác druhé najvýznamnejšie baníctvo ortuťovej rudy a súčasne aj najstaršou baníckou činnosťou v Slánskych vrchoch. Výskyty Hg - mineralizacie v oblasti Dubníka sa nachádzajú na viacerých miestach. Najvýznamnejší je výskyt v oblasti medzi opálovými revírmi Šimonka a Libanka, v oblasti zvanej pätdesiatdolki. V tejto oblasti sa nachádza množstvo píng a starých zavalených štôlní. Vyťažená rumelka sa vypaľovala v hlinených nádobách tzv. retortách, ktoré sa vkladali do uhlísk, v lese na miestach, kde bolo kvalitné palivové drevo. Na základe týchto prác tu prebiehal v rokoch 1970 - 1988 intenzívny geologický prieskum. Okrem vrtných prác tu boli vyrazené tri prieskumné štôlne. Bola to štôlňa J. Slávika, 660 m.n.m. a štôlňa Jakub (mapa ). Celková dĺžka banských prác bola do 4km. Ložisko tvorí žilníkovo - impregnačný typ zrudnenia. Hlavným minerálom je chalcedon, rumelka, pyrit, markazit a iné. Z hľadiska nálezov pekných mineralogických vzoriek je lokalita pomerne chudobná. Okrem bežnej rumelky, ktorá tvorí tenké žilky a práškovité povlaky sa na lokalite našli zaujímavé kryštáliky realgáru do 1,5cm veľké, markazit niekedy v pekných kryštáloch do 3cm veľkých, antimonit s kryštálikmi do 1cm. Zvláštnosťou boli organické minerály idrialín, evenkit a iné. Niektoré prekopy št. J. Slávika zachytili aj drahoopálovú mineralizáciu. Ďalší výskyt Hg - mineralizácie sa nachádza 3km J od Zlatej Bane po pravej  strane cesty vedúcej na Dubník v oblasti vrchu Nozger. Mineralizácia je obdobná ako na predošlom výskyte. Lokalita  sa ťažila štôlňou Nozger. Jej začiatky by sme našli niekde v 16. storočí. Aj tu v 60-tych rokoch prebiehal geologický prieskum. Bola vyzmáhaná št. Nozger a bez väčších úspechov  bol ukončený začiatkom 70-tych rokov. Sporadické výskyty rumelky s opálmi a antimonitom sa nachádzajú na vrchu Tancoška, približne 2km S od Libanky.