Jedna z najslávnejších baníckych lokalít bývalého Rakúska – Uhorska a terajšieho Rumunska Rosia Montana sa nachádza v severnej časti tzv. zlatého štvoruholníka neďaleko od mestečka Abrud približne 40km SV od Bradu. Na tomto ložisku ťažili zlato už Rimania, o čom svedčia početné nálezy, staré chodby, ktoré sú dodnes zachované, rímske náhrobky a pod. Zaujímavou pamiatkou na rímske časy, bol nález drevených tabuliek pokrytých voskom, do ktorého bol vyrytý text. Zväčša sa jednalo o prácu v baniach, pôžičkách, zmluvách napr. o nákupe otrokov. Z množstva tabuliek, ktoré boli nájdené v rokoch 1786 – 1855 sa zachovalo 25 kusov. Väčšinou pochádzajú z rokov 131 až 167. Na jednej z nich sa uvádza rímsky názov obce Alburnus Maior. Najviac pamiatok po rímskom dolovaní sa nachádzalo v masíve Cetate avšak komunistickou ťažbou boli úplne zničené. V súčasnosti je Cetate odťažená povrchovým lomom. Ďalším revírom, kde sú dodnes rímske štôlne je masív Orlea a banské pole Leti. Štôlne mali lichobežníkový, štvorcový ale aj trojuholníkový profil. Zlatá ruda sa spracovávala suchou aj mokrou cestou. Po drvení rudy sa dodnes zachovali kamenné mažiare. Boli tu nájdené aj tégliky so stopami ortuti, čo značí, že Rimania zrejme poznali metódu amalgamácie. Po odchode Rimanov sa v ťažbe pokračovalo. Koncom 15. storočia sa obec stala slobodným mestom. Od roku 1589 sa používalo maďarské pomenovanie mesta Verespatak. Väčší rozvoj mesta nastal v 17. storočí. Niekoľko sto rokov sa dolovalo množstvom dobývok, štôlní a šácht, najviac ich je vidieť v masíve Cirnic. Na ložisko pôsobilo veľké množstvo ťažiarov, ktorí pracovali v stovkách menších banských dielach. Zlatá ruda sa prepravovala k vyše 800 stupám. Zlato unikajúce zo stúp do potoka ryžovali chudobnejší ľudia. V roku 1746 otvoril banský erár štôlňu Heilige Dreifaltigkeit a v roku 1769 štôlňu Maria Himmelfahrt. Na žiadosť Mullera von Reichensteina začal najvyšší banský úrad raziť dedičnú štôlňu Orlaer Heilig Kreiz. Táto štôlňa je zachovaná dodnes a bola v prevádzke až do ukončenia ťažby. Je to hlavná štôlňa, ktorá prechádza všetkými banskými poliami. Z nej boli razené slepé jamy, ktoré sprístupňovali spodné partie ložiska. V roku 1862 tu pracovalo 300 ťažiarstiev. Až do začiatku 20. storočia sa používali primitívne ťažobné metódy aj technika. Ťažba prebiehala bez plánu, keď nebola nájdená ruda, pokračovalo sa na inom mieste. V roku 1884 tu pracovalo 3458 baníkov a priemerná ročná ťažba bola 35 kg zlata. Koncom 19. storočia sa pracovalo v 490 štôlňach, z ktorých každá mala iného majiteľa. V roku 1902 tu pracovalo podľa starých zvyklostí 180 spoločností. Vzhľadom k potrebe nákladnejších banských prác ťažbu postupne začal preberať štát. Ročná produkcia zlata v tridsiatych rokoch minulého storočia bola 100 kg. Po roku 1948 boli všetky bane znárodnené. Počas komunistického režimu sa získavalo ročne z povrchovej aj hlbinnej ťažby okolo 600 kg zlata. Koncom ťažby v rokoch 1990 až 2005 to bolo 24 kg zlata mesačne. Ložisko zlata v Rosia Montane sa delí na niekoľko rudných polí ( Orlea, Tarina, Lety, Carpen, Igren, Cirnic, Cetate a Virnic ). Širšie okolie ložiska budujú kriedové sedimenty, na ktorých vystupuje vulkanosedimentárne súvrstvie. Celé toto územie je prestúpené dacitovým vulkanizmom. Väčšina žilníkov a žíl je viazaná práve na tento vulkanizmus. Strmo uložené žily majú mocnosť max 10cm. Okolitá hornina je silne pyritizovaná. Žily s úklonom menším ako 45 stupňov prebiehajú všetkými smermi a výnimočne dosahujú mocnosť až 1 m. Rosia Montana nie je mineralogicky bohatou lokalitou zlatého štvoruholníka, nenachádzajú sa tu teluridy zlata ani striebra a ani sulfidická mineralizácia tu nie je veľmi vyvinutá. Jej primát spočíva v tom, že sa tu vyskytovalo percentuálne najväčšie množstvo viditeľného zlata. 15 % ťaženého zlata bolo vo viditeľnej forme. Zlato obsahuje pomerne veľa striebra, takže sa jedná o elektrum. Vzorky z tejto lokality sú známe po celom svete. Tvorili v kremenných žilách krásne plechy ( 10cm2 ), kostrovité agregáty, drôtiky, vláskovité tvary podobné vtáčiemu peru. Najcennejšie však boli až 1,5 cm veľké kryštály zlata oktaedrických a kubických tvarov, prípadne ich spojky a dvojčatá. Najbohatšiu zbierku tunajších ale aj iných minerálov z iných lokalít zlatého štvoruholníka mal v 18. storočí sedmohradský guvernér Samuel von Brukenthal. Bolo v nej 438 ks rýdzeho zlata, 44 krenneritov, 108 nagyagitov a 3 hessity a stutzity. Časť je vystavená v Brukenthalovom múzeu v Sibiu. Nájdené tu boli aj veľké kusy zlata napr. 3 až 4 kg agregáty tvorené drôtikmi zlata, v rokoch 1780 – 1800 boli v masíve Orlea nájdené dutiny s kryštálmi kremeňa, v ktorých voľne ležalo viacero kusov machovitého zlata. Niektoré vážili aj 6 kg. V rokoch 1861 – 1862 sa v masíve Cirnic našlo 10 kg zlata s výskytom kryštálov zlata do 12mm. Vzorky zlata z Rosia Montany sú dnes veľmi cenené. Na ložisku sa vyskytujú v menšej miere sulfidy ako pyrit ( XX do 1cm ), sfalerit, galenit v drobných kryštálikoch. Žilovinu tvorí kremeň ( niekoľko cm XX ), chalcedón, rodochrozit a siderit. Dnes ( 2014 ) sa tu neťaží ale existujú snahy veľkých ťažobných spoločností o povrchovú ťažbu a so štyrmi lomami. Mala by sa premiestniť celá Rosia Montana na úplné iné miesto a rímske štôlne by tak úplne zanikli. Pritom je Rosia Montana zapísaná v Unesco. V Rumunsku sa proti tomu dvihla vlna odporu a tak nateraz je ťažba zažehnaná. Dúfame, že zvíťazí zdravý rozum a k ťažbe na tejto lokalite v takej miere nikdy nedôjde. V obci je otvorené múzeum, kde sa dá sfárať do rímskej štôlne. Rosia Montana pôsobí krásne, uzavretá medzi okolitými kopcami, na ktorých je vidieť množstvo dier, dobývok a odvalov. Tak nech to tak ostane.

Zdar Boh! Noroc bun!