Jedno z najvýznamnejších banských miest bývalého Uhorska a v neďalekej minulosti aj dôležitým strediskom ťažby rúd železných a farebných kovov Rožňava sa nachádza v južnej časti Slovenského Rudohoria približne 60km JZ od Košíc. V okolí mesta sa nachádza veľké množstvo rudných žíl, o ktoré sa zaujímali baníci už od raného stredoveku. Prvé písomné zmienky o meste pochádzajú z roku 1291, kedy sa tu ťažili zlaté, strieborné, medené a neskôr aj antimónové rudy. Rožňava vstúpila v 16.storočí do zväzku siedmich hornouhorských banských miest. V druhej polovici 16.storočia sa začali ťažiť železné rudy, predovšetkým ľahko taviteľné limonity, ktoré sa nachádzali na východoch rudných žíl. V 19.storočí sa začal dobývať siderit, ktorého ťažba trvala do začiatku 90-tych rokov minulého storočia. Ložisko tvoria žily rôznych dĺžok a mocností. V oblasti sa nachádza vyše 90 rudných žíl. Najvýznamnejšie sú sideritové žily s rôznym podielom sulfidických minerálov a žily kremenno-antimonitové. Podstatná časť rudných žíl je sústredená v masíve vrchu Turecká, ktoré sa tiahnu od Rožňavy do chotárov obcí Rudná, Rakovnica a Rožňavské Bystré. Najvýznamnejšie žily tejto oblasti sú Bernardy s dĺžkou vyše 4,5km a max. mocnosťou 18m, Sadlovský s dĺžkou vyše 2km a max. mocnosťou 25m, Štefan, Augusta a rad menej významných žíl ako Elek, Ilona, Dárius, Mária Stankovička a iné. Strediskom ťažby týchto žíl bola Rožňavská Baňa a Nadabula. V oblasti Rožňavského Bystrého bola ťažená hlavne žila Artúr-Terézia s dĺžkou 1km a max. mocnosťou 8m, v oblasti Rakovnice žila Mních a z chotára Rudnej sa ťažila hlavne žila Bernardy a Sadlovský. Revír bol otvorený veľkým počtom banských diel, z ktorých boli najvýznamnejšie dedičné štôlne Sadlovský ( 12.obzor ) a Lukáč-Ladislav. Tieto štôlne podfárali celé rudné pole a smerne dosiahli niekoľko km. Žily nad úrovňou týchto štôlní boli otvorené štôlňami z povrchu vertikálne spojené komínmi. Pod úrovňou ded. štôlní sa žily otvárali slepými jamami a úpadnicami. V súčasnosti je ložisko zaplavené po 12. obzor a dedičnou štôlňou Sadlovský voda vyteká na povrch. Druhou významnou oblasťou ťažby a súčasne aj najstaršou je revír Mária baňa. Ložisko tvorí hlavná žila Mária s dĺžkou vyše 1km a max. mocnosťou 20m a vyznačuje sa významným podielom Cu-rúd, ďalej je to žila Strieborná s vysokým podielom Ag tetraedritu, Palag, Mayer, Csengo ( Zvonček ) a iné. Významná bola ťažba Au – Sb rúd, ktorej strediskom bola obec Čučma a svojho času bola najvýznamnejšia na Slovensku. Lokalitu tvorí niekoľko žíl, z ktorých najvýznamnejšie boli žily Matej, Gabriela, Vincent, Klement. Menej významné rudné rajóny v oblasti boli aj Fe ložiská na vrchoch Rákoš a Rozgang. Pre zberateľov minerálov bola Rožňava veľmi zaujímavá a príťažlivá lokalita, hlavne pre minerály oxidačného pásma rudných žíl. Jedná sa hlavne o kvapľovité formy limonitu, na ktoré nasadali až trojcentimetrové kryštály sekundárneho barytu ( wolnýnu ), malachit, goethit, rýdza meď, delafossit, kuprit a iné. Z primárnych minerálov lokalitu preslávili kryštály albitu ( XX až 4cm veľké ), rutilu a ružové kryštály apatitu, ktoré boli svojho času považované za najkrajšie v Uhorsku, vyskytli sa tu aj pekné drúzy sideritu ( XX do 5cm veľké ), kremeňa ( XX do 8cm veľké ), pyritu, občas sa vyskytoval v drúzových dutinách sideritu bournonit ( XX do 1cm veľké ). Zo zaujímavejších minerálov to boli ešte zriedkavo menšie kryštáliky barytu, chalkopyritu, tetraedritu ( boli nájdené aj XX 2cm veľké ), sfaleritu, turmalínu ( skorylu ), tintinait a množstvo iných.

Rožňava - Minerály

© 2014 by PreshowMinerals.

 

 

Design by LKP

Kontakty

Marek - timur811@gmail.com

Miloš - blahutm0@unipo.sk

This site was designed with the
.com
website builder. Create your website today.
Start Now