top of page

Sacaramb - Hondol

Sacaramb ( maď. Nagyág ) sa nachádza v južnej časti tzv. zlatého štvoruholníka neďaleko mesta Deva, od ktorého je vzdialené približne 20km SV. Od Bradu je to približne 40km JV. V minulosti to bolo svetové ložisko zlata s výskytom kvalitných minerálov telúru. Z lokality pochádza niekoľko typových minerálov ( alabandin, krautit, nagyagit, krennerit, muthmannit, petzit, rodochrozit a stutzit. Slávu tohto významného ložiska odvial čas, dnes je to veľmi tichá dedinka zovretá medzi krásnymi horami. Banícku históriu pripomínajú staré haldy a zamurované vchody niekoľkých štôlní. Zachoval sa tu v miestnom parčíku pamätník Jozefa Franzenau, ktorý tu pôsobil ako vrchný banský správca v 19. storočí. História ťažby spadá až do rímskych čias. Bane boli postupne opustené a k ich znovuobjaveniu došlo až v 18. storočí. Spomínajú sa dve verzie ako došlo k obnoveniu ťažby. Prvá pochádza od Ignáca Borna, ktorého otec pri Certeji razil štôlňu na striebornú rudu. Vyhľadal ho miestny Valach Armindjan, ktorý objavil v zemi trhlinu, kde predpokladal, že sa vyskytuje zlato. Bornov otec tam začal dolovať, bezvýsledne. Keď už chcel práce ukončiť, našiel zvláštnu rudu pripomínajúcu spekularit. Po jej vytavení zistil, že obsahuje veľký podiel zlata, tak v práci pokračoval. Druhá pravdepodobnejšia verzia pochádza od správcu baní Franzenaua. Dôležitú úlohu zohral opäť Armindjan z Nagyágu, ktorý pri hľadaní strateného prasaťa v roku 1745 objavil kus rudy. Tu predal Bornovi z Certeji, ktorý ju nechal analyzovať v Cluji. Neďaleko miesta nálezu bol otvor starej štôlne, v ktorej sa taktiež našla kvalitná ruda. Born sa spojil s pánom z Wildburgu a 8. apríla 1747 začali raziť štôlňu, ktorú nazvali Maria Empfhängnis. Tá je viditeľná doteraz na najvyššom konci Sacarambu, bohužiaľ jej vchod bol zamurovaný. Je to najvyššie položená štôlňa v revíri. V roku 1800 bol správcom baní pán z Wildburgu a ten viedol aj obchod s rudou. Bane v tomto období boli moderne vybavené, priestorné s vymurovanou dedičnou štôlňou. Štvorkolesové vozy ťahali kone. Ústia štôlní boli uzamykané a strážené. Každý baník po práci bol prehľadaný, ak sa zistilo, že má u seba kúsok rudy, putoval do väzenia v Zlatne a už nikdy nebol prijatý do tunajších baní. Behom 19. storočia boli vyrazené ďalšie štôlne. Práce dosiahli značných hĺbok a tak sa z údolia Certeji začala raziť dedičná štôlňa Franz Jozef. Zhruba po piatich km mala dosiahnuť ložisko. Podfárala posledný ťažený horizont o 160 m nižšie. Jej celková dĺžka je 4600m. Ústie tejto štôlne sa nachádza v Certeji v polorozpadnutej budove riaditeľstva baní. V prevádzke bola do roku 1931. Pred vchodom na dvore je značné množstvo vody. Škoda, že nám z nepochopiteľných príčin nebolo umožnené odfotiť túto historickú štôlňu, keďže na dvore boli porozkladané vrtné jadra z prieskumu, ktorý tu vykonávala nejaká austrálska firma. Možno nabudúce. V roku 1834 tu bola založená prvá banícka škola v Sedmohradsku. Od počiatku ťažby do roku 1885 bane vyprodukovali 40 ton zlata a striebra. Na počesť milénia existencie uhorského štátu, bola v roku 1896 vyrazená pamätná medaila z miestneho telúru. Tá je dnes vysoko cenená medzi numizmatikmi. V roku 1914 bolo vyťažených zo Sacarambu a blízkeho Hondolu 49 kg zlata a 129 kg striebra. V období rokov 1748 – 1930 bolo vyťažených 50,5 ton zlata a striebra v pomere 1:3 Au - Ag. Ročná produkcia v medzivojnovom období bola 300 kg Au a 500 kg Ag. Ťažba bola ukončená v 90 tych rokoch min. storočia, kedy sa doťažovali spodné partie ložiska. Rudné žily sa tu nachádzajú na pomerne malom území ( cca 1 km x 1 km ). Na tomto území bolo vyrazených vyše 300 km banských diel na piatich horizontoch. Známych je vyše 230 rudných žíl. Najvýznamnejšie sú žily Longin, Anastázia, Carolina a Magdaléna. Ďalšie významné žily boli Adam, Emilia, Weise, Samuel, Erzbau, Liegend, Wettertur, Hangeni a Karthausi. Mocnosť žíl sa pohybuje medzi 10 – 20 cm, niektoré majú mocnosť aj meter. Od pradávnych dôb baníci rozlišovali tri rudné formácie na žilách a to telúrová, s rýdzim zlatom bez teluridov a olovnatú. Ekonomicky významné boli len žily s telúrovou mineralizáciou. Mineralogicky sú tunajšie žily veľmi pestré. Výplň tvorí hlavne kremeň a karbonáty. Pomerne veľké zastúpenie má rodochrozit. Rýdze zlato sa vyskytovalo sporadicky, najväčšia časť pochádzala z teluridov nagyagitu a sylvanitu. Obidva tieto minerály sa tu nachádzali v krásnom vývoji s niekoľko cm veľkými kryštálmi. Veľmi ceneným minerálom je krennerit, ktorý tu tvoril kryštáliky do 0,5 cm veľké. Zlato bolo zastúpené aj v ďalších mineráloch ako altait, petzit, telurantimonit a spolu so striebrom v hessite. Klasickým minerálom lokality je alabandin, ktorý tvoril kryštály do 2 cm. Časté boli sulfidy ako pyrit, sfalerit, chalkopyrit, galenit, antimonit, jamesonit a bournonit ( XX 1cm ). Hojný bol rýdzi arzén a realgár ( XX 3cm ). Zvláštnosťou bol nález rýdzeho telúru, ktorý sa našiel v banskom poli Carolina. Tvoril ho cínovo biely agregát 3x1cm veľký nachádzajúci sa v rude spolu s alabandínom, galenitom, nagyagitom, rodochrozitom a sideritom. Pekné drúzové dutiny boli vzácne, oveľa v menšej miere ako na ložiskách v okolí Baia Mare. Je to krásna historická a kedysi tak významná lokalita v krásnom horskom prostredí a súčasne je to ložisko s najväčšou akumuláciou telúru v Európe. Neďaleko Certeji de Sus sa nachádza ložisko zlatých rúd Hondol a Hondol – Coranda. Ložisko Hondol bolo otvorené jamou a niekoľkými štôlňami a lokalita Coranda jamou aj veľkým povrchovým lomom. Jamy sú už zlikvidované. Pochádzali odtiaľ zaujímavé vzorky zlata. V povrchovom lome sa vyskytuje často pyrit a sfalerit ( XX do 2cm ), kremeň a baryt. Noroc Bun! Použitá literatúra Petr Pauliš – Martin Beneš Rudní ložiska a mineralogická naleziště rumunského Sedmihradska.

bottom of page