Lokalita Slovinky sa nachádza približne 6km JV od Krompách v Slovenskom Rudohorí. V minulosti to bolo významné ložisko medených rúd a spolu s Rožňavou a Rudňanmi patrili Slovinky k najväčším závodom v bývalom Československu. Táto ložisková oblasť spolu s blízkou Gelnicou bola najväčšou hydrotermálnou žilnou Cu – mineralizáciou v Slovenskom Rudohorí. Baníctvo tu má dlhoročnú tradíciu, prvé zmienky pochádzajú z roku 1368. Bane tu zakladali obyvatelia neďalekej Gelnice, ktorí zistili, že sa tu nachádzajú bohaté ložiská medenej rudy. Striedali sa obdobia úpadku a prosperity. Oživenie nastáva v roku 1747. V roku 1784 sa začala raziť dedičná štôlňa Ladislav. Jej ústie je v súčasnosti ( 2014 ) neidentifikovateľné, vraj sa nachádza za betónovým oporným múrom pri ceste do Sloviniek. Prvý úsek ( 2700 m ), bol dokončený v roku 1815. Štôlňa slúžila na odvodňovanie slovinských baní do začiatku 20. storočia. V roku 1901 sa začala raziť štôlňa Alžbeta ( terajší 21. obzor ), ktorá prevzala funkciu štôlne Ladislav, ktorá už nevyhovovala ťažobným a odvodňovacím účelom. Počas prvej svetovej vojny baníctvo v Slovinkách prudko upadalo a ruda sa v rokoch 1920 až 1922 skladovala len na haldách. Ťažba bola obnovená po druhej svetovej vojne a pokračovala do roku 1990, kedy boli bane likvidované. Hlavnou žilou ložiska je Hrubá žila s množstvom odžiliek. Jej celková dĺžka je 6,5km. Mocnosť sa pohybuje v rozmedzí 2 až 11m. Bolo na nej v minulosti založené veľké množstvo šácht ( Matej, Dorotea, Peter, Adam – Eva, Tadeáš, Žigmund, Emil I a II a Trinkel ). Hlavnou výplňou žily je siderit s vysokým obsahom horčíka a chalkopyrit, ktorý bol hlavným objektom ťažby. Zriedkavejšie boli minerály ako tetraedrit, arzenopyrit, hematit a iné. Jalovinu tvoril hlavne kremeň, zriedkavejší bol kalcit. Medzi ďalšie významné žily patrili Modrá žila, S – žila a Gelnická žila, ktorá tu zasahovala z Gelnice. Pekné zberateľské minerály sa tu vyskytovali zriedkavo. Opisované boli kryštály arzenopyritu, ktoré arastali do sideritu, kryštály kalcitu a kremeňa. V oxidačnej zóne Hrubej žily sa vyskytovali kryštáliky malachitu. V okolí Sloviniek sa zachovalo málo banských objektov. Vidno ruiny úpravne, dvoch posledne využívaných šácht ( Emil II a Dorotea ). Pekne je zachovaný portál štôlne Alžbeta. V teréne nad Slovinkami sa nachádza veľké množstvo starín, väčšinou zavalených. Aj napriek slabému výskytu pekných minerálov si Slovinky zaslúžia našu pozornosť. Zdar Boh!