Historické banícke mestečko Smolník sa nachádza 18km SV od Rožňavy v južnej časti Volovských vrchov. Začiatky baníckej činnosti siahajú do 11. storočia avšak prvá písomná zmienka o Smolníku je až z roku 1243. Ťažba sa v začiatkoch sústredila na drahé kovy, hlavne zlato a striebro. Neskôr sa prešlo na dobývanie železa a medi, ktorej ťažba dala základ sláve smolníckeho baníctva na dlhé storočia. Už v roku 1341 tu sídlil komorný gróf a v hierarchii siedmych hornouhorských banských miest z roku 1487 zaujímal druhé miesto hneď za Gelnicou. Už v roku 1327 tu fungovala mincovňa, kedy sa tu razili mince Karola Róberta a v tom istom roku získal Smolník aj banské privilégiá slobodného kráľovského mesta. V 15. storočí sa vyťažilo 244 t medi a 2,4 t striebra. Bane v tomto období vlastnili šľachtické rody Zápoľských, Thurzovcov a Czákyovcov. Smolnícka meď sa v tomto období vyvážala do celej Európy. Zhruba od roku 1690 sa bane začali postupne dostávať do rúk eráru, čo znamenalo nebývalý rozvoj tohto mesta. V roku 1744 tu J.E.Multz de Walda založil banícku školu, ktorá v roku 1762 bola reorganizovaná na banícku akadémiu. V rokoch 1747 – 1857 bol Smolník sídlom banského inšpektorátu a vrchného banského súdu, pod ktorý patrili aj revíry v dnešnom Rumunsku Baia Mare a Baia Sprie. Pre potreby hút a baní bol v roku 1768 vybudovaný Úhorniansky tajch. V roku 1813 sa hrádza na jazere pretrhla a zatopila väčšinu baní. Po vyťažení bohatých partií Cu rúd ( 4-10 % Cu ) a neskôr len 2 až 4 % Cu v rude ťažba medi začala prudko upadať. V roku 1870 sa prešlo na ťažbu pyritu, o ktorý dovtedy starci nemali záujem. Z rudy sa aj naďalej získaval medený koncentrát ( vďaka modernejším flotačným metódam ), ale hlavne síra na výrobu kyseliny sírovej. Do začiatku druhej svetovej vojny boli polohy liatych pyritových rúd ( obsah síry do 45 % ) vyťažené. Po vojne sa na ložisku začal intenzívny geologický prieskum, avšak nové zásoby nepreukázal. Prešlo sa na ťažbu menej kvalitných rúd tzv. grocynov ( obsah síry do 25 % ) a glimov ( obsah síry do 8 % ). Zvláštnosťou smolníckeho ložiska bolo získavanie tzv. cementačnej medi, ktorá vznikala okysličovaním chalkopyritu za prítomnosti pyritu a ich premenou na sírany ( hlavne modrú skalicu ), ktoré ako ľahko rozpustné sa dostávali do banských vôd cez rozrušené ložiská ( staré dobývky a haldy ). Po chemickej reakcii so surovým železom sa na jeho povrchu vyzrážala meď. Tento postup sa tu uplatňoval už od 15. storočia. Naposledy ( v roku 1972 ) za týmto účelom bola vyzmáhaná stará štôlňa Kalb. Postupným zmenšovaním úžitkových zložiek v rude ťažba po vyše 700 rokoch 29.12.1989 zanikla. Samotné ložisko sa nachádza medzi Smolníkom a Smolníckou Hutou. Začína sa na záp. svahu Lastovičieho vrchu a tiahne sa v dĺžke 4km po Červený vrch ( Rothenberg ), kde sa nachádzajú najstaršie dobývky na lokalite. Tvoria ho polohy a šošovky liatych pyritov a chalkopyritov. Najvýznamnejšie šošovky boli tzv. Podložná ( 400x140m ), Nadložná ( 300x110m ), Engelbert ( 180x80m ) a Leo ( 60x60m ). Ložisko bolo ťažené veľkým počtom banských diel, z ktorých v poslednom období najvýznamnejšie boli šachty Péch, Baptista, Rothenberg a hlavná ťažobná a dopravná štôlňa Karitas. Ložisko je vyťažené do hĺbky 360m a smerne do dĺžky 3km. Hlavnými minerálmi ložiska boli pyrit a chalkopyrit. Zriedkavo tvorili XX do 5mm veľké. Zaujímavejšia bola sekundárna mineralizácia ( voltait, coquimbit, epsomit, melanterit, chalkantit, sádrovec, claudetit, arzenolit, jarosit a množstvo iných ). Občas sa vyskytla aj rýdza meď. Zo Smolníka pochádzajú aj tri nové minerály opísané prvýkrát pre svetovú vedu a to romboklas, kornelit a szomolnokit. Ich zber je prakticky nemožný, keďže bane sú zatopené až po úroveň štôlne Karitas a tá je neprístupná ( zhruba po 20m je zastrelená ). Smolník je veľmi pekná montanistická lokalita, kde je aj v súčasnosti množstvo viditeľných stôp po baníckej činnosti. Len škoda, že v minulosti bola snaha všetky ban.diela likvidovať tak, aby na povrchu po nich neostali žiadne stopy, čo je škoda. Pekne upravené portály historických štôlní, príp. konštrukcie ťažných veží by bolo na mieste zachovať, veď Smolník ale aj iné lokality si to určite zaslúžia.

© 2014 by PreshowMinerals.

 

 

Design by LKP

Kontakty

Marek - timur811@gmail.com

Miloš - blahutm0@unipo.sk

This site was designed with the
.com
website builder. Create your website today.
Start Now