top of page

Zlatna - Stanija

Medzi obcami Zlatna na západe a Stanija na východe sa nachádza veľké množstvo hydrotermálnych polymetalických žíl s výskytom teluridov a zlata. Medzi najvýznamnejšie banské polia patrí ložisko Fata Baii, Larga, Hanes, Breaza, Almas – Neagra, Babuta – Concordia, Muncaceasca západ, Muncaceasca východ, Stanija – Popa, Mormintul a Valea Tisei. Až do objavenia bohatých zlatých rúd v okolí Bradu, bola Zlatna centrom zlatorudného baníctva v oblasti zlatého štvoruholníka. Neďaleko Zlatny pri obci Izvorul Ampoiului sa nachádza neveľké ložisko cinabaritu. V súčasnosti ( 2015 ) sú už bane opustené, poslednou baňou, ktorá bola v prevádzke, bola baňa Hanes ( do roku 2004 ). Asi najznámejšou lokalitou oblasti ja ložisko Fata Baii, ktoré sa preslávilo nálezmi rýdzeho telúru a telluritu. Obidva minerály boli opísané prvýkrát na svete práve z tejto lokality. V 18. storočí to bola výnosná baňa, od roku 1760 dodávala telúrové rudy. Najznámejšie rudné žily boli Querendus, Kasten, Alte – Mannskluft, Prepestena a Antimonial. Žily sa delia podľa mineralizácie na Au – Te s pyritom, Pb – Zn – Cu s pyritom a pyritové šošovky až 4m mocné. Výplň žíl tvorí šedý kremeň, ílové minerály a kalcit. Z rudných minerálov je najčastejší pyrit, galenit, chalkopyrit, sfalerit, realgár, rýdze zlato a Au teluridy nagyagit a krennerit. Rýdzi telúr bol opísaný odtiaľ v roku 1822. Tvoril 2mm veľké cínovobiele kryštáliky, ktorý vystielal steny kremenných dutín. Krásne vzorky sa našli v rokoch 1879 a 1883 v štôlni Mariahilf a Maria Loretto. Niektoré mali modravé irizujúce povlaky. Tellurit bol objavený v roku 1842, tvoril ihličkovité, snopčekovité a guľovité agregáty žltej a šedobielej farby. Pekné sa našli v roku 1883 v štôlni Dreifaltigkeit. Povestné boli nálezy rýdzeho zlata, ktoré malo tmavožltú farbu. Miestni baníci ho nazývali „spaniol“ (španielsky tabák). V bani Maria – Loretto sa nachádzali aj Ag minerály – dyskrazit, stefanit a pyrargyrit. Žily v okolí Almasu Mare (Hanes, Breaza, Baba, Babuta – Concordia, Almasu – Neagra) obsahujú klasické minerály pyrit, sfalerit, galenit, chalkopyrit s výskytom rýdzeho zlata. Zaujímavejšia mineralizácia sa nachádza už v priestore Stanije (Muncaceasca západ a východ a Stanija – Popa ). Žily dosahujú dĺžku od 3 do 500m a hĺbku do 500m. Najdôležitejšie žily ložiska Muncaceasca západ boli 25 Corábia, Haber, Scarii, Spoiala a Robotin. Významný bol aj žilný systém Rosia s najdôležitejšími žilami 18,19, Vana Mare, Fantana, Tulnic a Iolanda. Mali dĺžku do 500m a priemernú mocnosť 1 meter. Výplň žíl tvoril hlavne pyrit, chalkopyrit, markazit, arzenopyrit, galenit, sfalerit, sylvanit, petzit, tetraedrit a zlato. Jalové minerály tvorili kremeň a kalcit. Ložisko Muncaceasca východ tvorili žily 1,2,3,4 a B žila. Smerne dosahovali 500m a ich max. mocnosť bola 4m. Mineralizácia je podobná ako Muncaceasca západ. Ložisko Stanija – Popa tvoria žily v masíve Ungurului. Najdôležitejšie žily od západu k východu sú Malita – Colt, Vilanela, Ana, Ludovica, Lazar, Teluros, Fortuna, Aurel, Gratiela, Emanuel, Butac, Sfanta Treime a ďalšie. Mineralizáciu tvoria sulfidy (pyrit, chalkopyrit, galenit, sfalerit), teluridy (altait, sylvanit, hessit, petzit) a Ag minerály (pyrargyrit a Ag tetraedrit). Zlato malo vysokú rýdzosť a červenú farbu. Veľmi zaujímavým minerálom je fluorit, ktorý tu tvoril niekoľko cm kryštály. Ložísk v okolí je veľa, nachádzajú sa na pomerne veľkom území (cca 25x4km), takže máme čo robiť a objavovať. Noroc Bun!

bottom of page